Deti 6. triedy úprimne ďakujú oteckovi Paťka Kožucha za pomoc pri výrobe semafora emócií. Deti sa pomocou neho učia identifikovať a následne popísať svoje aktuálne emócie a pocity. Štipce so svojim menom, ktoré vedia už všetky deti identifikovať, si pripnú na príslušného smajlíka. A ak chcú, aj slovne vyjadria, prečo sa tak cítia. Každá jedna emócia je v našej triede akceptovaná ako aj to, či má dieťa o nej chuť rozprávať alebo nie.
Súčasné deti sú veľmi emočné, impulzívne, pocitové a zároveň inteligentné a komunikatívne. Viac bojujú o to byť samým sebou, nemajú taký rešpekt pred autoritou. Nedokážu však pomenovať, čo cítia a preto často vznikajú nedorozumenia v komunikácii s rovesníkmi i dospelými.
Nedostatočné komunikačné schopnosti deti nahrádzajú typickými detskými prejavmi. Vzdorujú, odvrávajú, nereagujú. Z tohto všetkého nám vyplýva, že je dôležité naučiť ich vyjadrovať a pomenovať svoje pocity a mať vedomosti o tom, ako emócie fungujú. Uľaví sa im, naučia sa v sebe vyznať. Vyjadrovaním a pomenovaním pocitov sa rozvíja ich emočná inteligencia a uľahčuje komunikácia.
Snažíme sa, aby sa deti emócií nebáli. Netvrdíme im, že hnevať sa nie je správne, že chlapi neplačú, že sa nemáme čoho báť. Deti tieto emócie cítia, a ak im dospelý tvrdí, že nie je správne ich cítiť, ostávajú zmätené, pocitov sa naučia báť. Našou snahou je pomôcť deťom sa vo svojich pocitoch vyznať a vedieť spracovávať aktuálne emócie tak, aby z nich vyrástla celistvá a vyrovnaná osobnosť.
